stanislava

„Akt utýrania je znakom mentálnej poruchy. Výskum v oblasti psychológie a kriminológie ukazuje, že ľudia, ktorí páchajú týranie zvierat vo väčšine prípadov presunú týranie na fyzické osoby. Vrahovia veľmi často začínajú tým, že zabíjajú a mučia zvieratá. “ tvrdí psychiater, psychológ Robert K. Ressler, ktorý tvoril desiatky rokov profily masových vrahov pre FBI.

História je plná masových vrahov, ktorých začali na zvieratách. Albert DeSalvo („Boston Strangler“), zabil 13 žien. V mladosti väznil a týral mačky a psy. http://en.wikipedia.org/wiki/Albert_DeSalvo

Sériový vrah Jeffrey Dahmer nabodával na palice hlavy žiab, mačiek a psov.

http://en.wikipedia.org/wiki/Jeffrey_Dahmer

Sú tisícky príkladov, kto chce vygugluje ich jednoducho, ale až doposiaľ stále politici nechápu, že týranie zvierat (to, že ma zviera na Slovensku status „vec“ aj keď u českých bratov, či u rakúskych susedov je to živý tvor, je už len špička ľadovca nasej hanby… ) vedie priamo k psychopatickým kriminálnym činom páchaným na ľuďoch a okolí.

Na internete sa dočítate napr. aj to, že Tervueren je krásny 30 kg pes, ktorý je vhodný ako spoločník, milovník rodiny a verný strážca. (http://en.wikipedia.org/wiki/Belgian_Shepherd_Dog_%28Tervuren%29). Fotka z portálu nitracanis s povolením pána Ing. Mareka Lokšu, administrátora stránky.

Potom sú špeciálne rasy v dedine OŠČADNICA v Slovenskej republike, ktoré sa nazývajú rovnako, ale majú o 22 kg menej ako majú mať.

1 ročný Belgický ovčiak mal namiesto 30 kg len 8 kg, keď som ho prevzala s manželom od majiteľky, ktorá bola psychicky aj ekonomicky spôsobilá tohto psa vlastniť. Keď nenašla ochotného človeka, kt. by psa ubil lopatou tak sa rozhodla, že ho dá na metrovú reťaz a nechá ho žiť len s dažďovej vody. Občas mu hodila rožok.

Ona ďalej funguje, ďalej chodí pomedzi nás, tak ako mnoho ľudí, ktorí na Slovensku konajú takýmto spôsobom. Ďalej je nebezpečná pre svoje okolie, ale „naši tam hore“ sa tvária, že je to všetko OK. Občas hodia do placu nejaký nezmyselný zákon ohľadom zvierat, ktorý je vždy kontraproduktívny, občas keď sa boja, že by im nejaký „extrémista“ vzal stoličku a zastavil kohútik peňazovodu vedia spustiť neuveriteľný hon na čarodejnice a zaplniť média článkami len o ňom…, ale stále sa nevyriešilo to, čo je vo vyspelej Európe, USA a iných častiach vyspelých krajín bežná vec, a to postihy za vedomé utýranie zvieraťa krutým spôsobom.

Poznáte ten pocit keď ste hladný, lebo ste cely deň nejedli? Tak si predstavte zviera, ktoré má inak riešenú centrálnu nervovú sústavu a cíti len hlad, má logiku 3-ročného dieťaťa, čo už potvrdili okrem iných testov aj testy magnetických vĺn mozgu, nechápe prečo je namotaný na reťaz a nemôže si ísť aspoň niečo uloviť, hlavne keď meter od neho sú sliepky a prasa, ktoré jest pravidelne dostávajú. Predstavte si, že ta žena mala dve okná nasmerované na koterec, v ktorom bol tento ročný pes.

Neriešite psy? Riešite plyn? Kotlebu? Nesmrteľnosť chrústa? Tak si predstavte, ako takýto ľudia uvažujú, ako sa môžu zachovať a ako sa nielen podľa hore spomenutých pár zdrojov, ale aj podľa odborníkov väčšinou zachovajú k ľuďom. Toho človeka môžete stretnúť v obchoďáku, v autobuse, na ulici, u lekára… Táto  pani dlhé týždne počula zavíjať a kňučať psa pod oknami, lebo mal záchvaty hladu. Mohla ho pustiť, ale ona ho nechala uviazaného a pozerala sa, ako deň po dni odchádza. Keď sme ho prevzali, pes už len ležal vo výkaloch , manžel ho nakladal nevládneho ako mŕtvolu, mala som ho celu cestu pri sebe na kolenách. Z análneho otvoru mu vytekala zapáchajúca tmava tekutina, z úst sliny, nevedel ležať ani sedieť, keď som ho hladila bolo to presne ako keď pohladíte deku zavesenú na starom článkovom radiátore, nezabudnem na jeden jeho pohľad, pozeral sa ako v agónii, ako keď ste napr. pod sedatívami, ale bolo pár sekúnd keď sa ku mne pritiahol, pod pazuchu sa mi oprel k prsiam a venoval mi par sekúnd pohľadu plného vďaky a sily. Bol to zvláštny moment. Vtedy som nevedela, prečo tak pozeral, teraz to už viem. Žíl ešte 24 hodín na klinike v Bratislave, kam sa dostal vďaka Slobode zvierat, ktorá ma vlastne požiadala o jeho prevoz.

Neplačte a nemajte depresiu z tohto článku. Preberte sa prosím z letargie, nie je nič krajšie ako pomáhať tým čo si sami pomôcť nemôžu a „hovoriť za tých, ktorí nehovoria“.

Keby nebolo mladého človeka, ktorý toto všetko nahlásil na Slobode zvierat…

Keby nebolo inšpektorky Sliackej, ktorá mi zavolala…

Keby nebolo mňa a manžela (nie je to slovenské…lebo my sme veľkí pokrytci, ale nemám problém sa sama pochváliť)…

Keby nebolo Sašky, ktorú som našla na facebooku a ktorá previezla psa z TN do BA, keďže sme museli ísť z našou fenou domov (je v rekonvalescencii po operácii kolena)…

V tú noc prvý krát tento rok v Oščadnici snežilo …napadalo veľa snehu…pozerala som si web kamery, Oščadnica bola druhé ráno krásna a biela…psík tam vďaka tým pár ľuďom uvedených hore nezostal s otvorenými očami a zasnežený!!!

Bola by to celkom krutá smrť. Takto psík ležal v teplúčku, napojený na infúzie na klinike v Bratislave a keď umieral podával packu…

Druhé kolo tohto príbehu by malo byť o polícii, prokurátorovi, sudcovi a verejnosti. Verím, že pomôžete, keď veci nepôjdu tak ako majú.

Na záver trochu patetizmu, keďže už je ten predvianočný december.  Ďakujem portálu blog.pravda, ďakujem adminom tohto portálu za to, že mi nikdy nediktovali čo a ako mam písať, ako to bolo na inom blogu v inom médiu, odkiaľ som sa po mesiaci „porúčala“. Ďakujem adminom, že mi nielen počas uhorkovej sezóny dovolia písať o realite, ktorá sa denno-denne deje v našej spanilej krajine.