stanislava

Vážené mamičky, ste špecifická skupina, ktorú by som chcela adresovať. Nezaujímajú ma zakomplexovaní zlí ľudia, ktorí riešia na schôdzi nášho psa, bez akéhokoľvek konkrétneho dôvodu, proste pes do bytu nepatri…nezaujíma ma chlap ktorý sa mi vyhrážal že zastrelí nášho psa keď prejdem ešte raz po verejnom chodníku okolo jeho domu-lebo práve vtedy mal ako stále, znovu vyššie promile a doriešila ho na môj podnet polícia….Vy matky, čí rodičia malinkých detí mi za to stojíte, lebo ste dali život dieťatku, lebo ste pre mňa plnohodnotní občania, ale hlavne možno ani neviete o psoch to čo Vám chcem napísať:

Modelová situácia, ktorá sa reálne práve stala (v inej farbe, opakovaná asi stý krát)

Idem s fenkou, ona pokorne so sklopenými ušami, nič nerieši, ňuchá trávu a oproti sa rúti malé dieťa s formičkou, rozhadzuje rukami, kričí a rúti sa na fenku. Ako sto krát predtým si ju priťahujem k sebe, pripravená zastaviť dieťa druhou rukou. Poprosím s kľudom mamičku „prosím vás vezmite si to dieťatko, pri tom ako sa chová by ho mohol psík pohrýzť, a nebolo by to dobré pre nikoho.“ Odpoveď mamičky „Keď hryzie má mať košik“. Konverzácia pokračovala, ale ja som si uvedomila, že mamičky asi nevedia:

1. Keď moja fena nikdy nepohrýzla, nie je špecifikovaná ako nebezpečný pes, košík mať nemusí.

2.Ked vaše dieťa stý krát zastavujem aj keď ma to nebaví, lebo sa chcem pri prechádzke zrelaxovať aj ja a mám na to pravo- lebo ani ja ani moja fena za Vami nebeží, neatakujeme Vás, robím to s úcty k Vám a z lásky k dieťaťu. Nie každý majiteľ je taký!!!

3. Keby vaše dieťa moju fenu atakovalo a moja fena by ho pohrýzla-lebo by to vyhodnotila ako útok, ako zviera by reagovalo spôsobom sebe logickým, UTRPELO BY ZAS LEN VAŠE DIETA FYZICKÚ ČI PSYCHICKÚ TRAUMU. Zviera by podľa zákona postihnuté nebolo.

4. Keď poviete dieťaťu PSIK JE ZLÝ, HRYZIE, do života mu pomôžete veľké houby, akurát v ňom vybudujete úzkostné reakcie a neodôvodnenú nenávisť k zvieratám. Pes je posledné stvorenie ktoré môžete nazývať zlým…)

4.a. hryzenie sa medzi psami deje bežne (nemyslím do krvi), ako medzi ľuďmi postrkovanie, štípanie šticovanie, nerobia to len zlé psy. Je nutné aby sme my majitelia naučili psov, že hryzenie netolerujeme.

4.b aj náznakové hryzenie čí chmatnutie, ktoré je pre zvieraťa normálne, môže spôsobiť Vášmu dieťaťu veľkú traumu

5. Ja osobne by som verila len minimu psov, resp. inak…len k minimum psov by som dieťa pustila. Rodičia urobia dobre ak si uvedomia, že psík ma logiku zhruba 3-4 ročného dieťaťa. Som tu ja ako jej majiteľ ale opakujem nie som povinná byt neustále v strese čí sa spoza rohu niečo vyrúti.

Špeciálna kapitola sú ľudia, ktorí nechajú dieťa bez dozoru so psom…..Na toto nemám slov!!

Moja fenka je tá, ktorá vyrastala s deťmi, zaobchádzali s ňou rôzne, nikdy nič nespravila, bola absolútne socializovaná, nechala sa dotýkať kade tade a naučila sa akceptovať od dieťaťa všetko. Raz sa ale stalo, že som verila jednej mamičke, a sebe…moja chyba, zakecala som sa s ňou a jej malé dieťatko zatlačilo našu fenku do kúta a stúpilo jej na chvost, fena jej skočila do tváre, nehrýzla-neškrabla …ale dieťa sa naľakalo. JA detto. Klasická výstraha od psa, ktorú psičkári poznajú, ale dieťaťu k životu nepomôže a môže skončiť veľmi zle. Vtedy som sa rozhodla, že nikdy malé dieťa k fene nepustím.(okrem svojich)

Týmto aj radím všetkým mamičkám, akokoľvek Vám ľudia budú hovoriť nebojte, môžte atď., vyhodnoťte si to sami, verte svojej intuícii a radšej počkajte par rokov.

Dieťa je malé, pes ho vníma ako rovesníka (ako ľahšiu korisť). Ľahšie si do neho dovolí, veľkosť tak ako u ľudí, je stále rozhodujúca aj vo zvieracej ríši. Male psíky, ktoré sú od rana do večera na rukách, žijú len na gauči, nejak to v genetike majú, že sú kontaktné a spoločenské, si určíte nechajú viac ako pes typu moja fena. Lenže aj takéto psy –ako moja fena- žijú medzi vami a môžte ich stretnúť v meste (nás len na obednej cikpauze, inak ideme vždy mimo mesto). Títo psy, ako moja fena sú riadne očkovaní, odčervení, majú zaplatené dane (u mňa 35 eur ročne!!!) Sú vlastníctvom nás ľudí, ktorí riadne vlastníme nehnuteľnosť a sme taktiež riadnymi občanmi nášho štátu. Preto musíte pochopiť, že aj oni ako uznané spoločenské zviera na Slovensku, majú práve na ten priestor na ktorom sa nachádzate aj vy.

Normálny človek, so zdravými hodnotami dá vyššie dieťa ako zviera. Tak robím aj ja, som typ milovníka zvierat, ktorý je v realite – vidí svoje zviera ako zviera. To ale nie je dôvod aby som ju stále trhala na voditku, buzerovala za malé deti ktorých mamičky telefonujú na mobile a je im jedno čo sa deje…..Taktiež jej nedám košík, lebo zvlášť v teple je mi psa ľúto keď si nemôže poriadne otvoriť papuľu, ktorou sa ochladzuje-to je u psa potenie. Pes odvádza teplo z tela dychčaním a packami. Košík psa zbytočne tlačí….

Pes to vidí takto: Niečo malé, podobne zvieraťu, robiace zvláštne zvuky a zvláštne pohyby. Každý NORMÁLNY pes je lovec, automaticky sa vrhá za niečím čo sa pohybuje rýchlo, potrebuje to chytiť. (Človek môže výcvikom potlačiť tuto vlastnosť)

Každý NORMÁLNY pes ma v sebe vlastnosť pudovú –strach-keď ho ide niečo napadnúť tak sa bráni. (Človek môže výcvikom potlačiť tuto vlastnosť)

Nie každý majiteľ má potrebu tieto veci zo psa odstrániť. Sú majitelia-typu my-je ich málo, ktorí milujú na psovi to čo je psie. Moja fena je zviera a milujem lebo chce loviť, aj keď šteká keď chce našu svorku ochrániť, preto lebo miluje šport a pobyt v prírode ako správne zviera a ako my, preto, že sa nepotrebuje dať vyhladkávať a vycmučkávať-lebo to nie je plyšák ale PES. Nepotrebujem ju zlomiť! Odstrániť z nej všetko psie a mať pocit absolútnej kontroly nad ňou. Je to zvieratko so svojou osobnosťou. Nie som ani pre vás povinná spraviť z nej „hlupáčika“ , ktorý nemá emócie, ktorý ma nainštalovaný softvér a všetko spravý len na povel. (Nevylučujem potrebnosť poslušnosti a povelov u psov, práve naopak psy potrebujú vodcu potrebujú autoritu.)

Máme psa, lebo chceme psa, nie preto, lebo tým nahrádzame dieťa-preto nášho psa nevychovávame ako dieťa. Pes je zviera a nemá logiku nás dospelých, tak spolupracujte vo vlastnom záujme. Akceptujte prosím týchto psov, my za vami nepôjdeme, náš pes vaše dieťa nenapadne, nebude naháňať, ale chápte, že aj my potrebujeme priestor a nedokážeme stále dávať pozor na vaše deti.