stanislava

Vystúpili sme z autobusu a na chodníkoch sa objavili psy, zhruba každých 10 m bol pes akoby mali svoje teritórium, bolo tam i veľa mačiek. Ovplyvnená svojou rodnou kultúrou som cítila potrebu niekam ich uzavrieť aby boli v bezpečí a nikoho neohrozovali…veď u nás sú pre nich cvičáky, koterce, reťaze. Na Slovensku keď je jeden deň pes ležiaci na chodníku skončí s kopancami, alebo pod autom v tom lepšom prípade v aute nejakého dobrodinca, ktorý rozmýšľa v širších dimenziách a v jeho obzore pozornosti je aj niečo iné ako ON sám.

Nemohla som, bola som cudzej krajine a tam musím rešpektovať ich kultúru a ich pravidla. Nakúpila som mäso a začala som obchádzať mesto a psy kŕmiť….90 perc psov bolo obéznych. (boli sterilizovaní a kastrovaní…aká to vyspelosť mentality).

To ma začalo upokojovať, že minimálne nehladujú, psy boli veľmi mierumilovní, socializovaní, priateľskí.

Snažila som sa čo najviac zistiť od domorodcov, miestnej polície a z netu.

Ďalšie dni boli dni v raji. Psy na každom rohu, ale akí psi…maznaví, milí, hraví, submisívni, ….sama som tomu nemohla veriť. (išlo o rasy 1 ks retriever, 1 ks Dalmatínec, 10 ks nemecky ovčiak, 2 ks rotweiler, 5 ks kríženec dogy a nemecky ovčiak a rôzne veľké mixy, ANI JEDEN PES ČO SOM TAM STRETLA NEMAL POD 40 kg.

Neverila som že neprešli nejakým výcvikom…Psy mali od 1 r. najstaršia mala 15 r. Ako je to možné??? Žiadne pohryznutia…Psy všade, na pláži hrajúci sa medzi domorodcami, behajúci po cestách…držte sa, vodiči boli na psy navyknutí asi tak ako na vtáky, ryby či inú bežnú súčasť planéty. Jazdili pomaly, psom dávali prednosť (nevravím že to je ok). Neuveriteľné. Toľko symbiózy ľudí so zvieratami som u nás vo vých. Európe nezažila nikdy. Psy chodili jest k reštauráciám, barom, dostávali jesť. Po chodníkoch ste videli misky s vodou, pre psov a mačky.

Pozor nikdy vás neotravovali sami od seba!!! Ja som samozrejme mala záujem o kontakt s nimi tak bolo normálne že som šla ja, manžel a za nami psy. Tvorili svorku, ale neboli agresívni. Všetky múdre rady z múdrych kníh o psoch sa tam akoby vytratili (nebolo to prvý krát…). Neboli to predátori. Boli to spoločníci…

Začala som chápať. Ako sa k nim chovali od mala domorodci, tak sa chovali oni k ľuďom. Spomenula som si na tisíce našich psov na metrových reťaziach, slučkách, ako dementnejú, hlúpnu, bláznia sa, trhajú sa, behajú roky dookola, spomenula som si na rodičov, ktorí dávajú zvieratá ako dary deťom, spomenula som si na ustráchaných túlavých psov s ranami, navyknutých na kopance, odháňanie a odpor.

Koniec koncov spomenula som si aj na psov v Rumunsku, u ktorých súkromné videa Rumunov zachytávajú hry s deťmi, prítulnosť a milosť. http://tapka.blog.pravda.sk/2013/10/03/o-akych-vrazdach-sa-v-mediach-nedozviete/

Šarhovia v Rumunsku psov chytajú veľmi ľahko vďaka ich milote a dobrote.

Mam chuť vyhodiť von oknom všetky múdre knihy o psoch, sabotovať „psích psychológov“. Ako to je s tou agresivitou psov!!!! Rada by som aby si toto prečítali všetci ľudia, kt majú negatívnu skúsenosť s týmito 4-nohými stvoreniami, aby pochopili…Prečo sa tamtí psy hrali s cudzími deťmi? Prečo im deti pchali prsty do úst, očí? Prečo som im pri kŕmení išla do jedla a pokorne čakali? Prečo keď bežali po ceste nenaháňali auta? Prečo nikdy ľuďom nešli do jedla? Kto ich cvičil, učil, socializoval? (postihnutá svojim koníčkom som psov automaticky po tele prehliadala či majú blchy, rany a iné veci) Prečo si rotweileri a nemecké ovčiaky dali pozerať zuby a ohmatávať slabiny????

Títo psy potvrdzovali presne to čo je svätá pravda. Psy sú zlí len vtedy ak ich takými spravia ľudia. Sú to úžasné, milé, citlivé stvorenia. Bohužiaľ poviem ako to je, vždy som si to myslela…čím menej zasahuje človek do prírody a zvierat, tým lepšie.

Rada by so podotkla, že to čo som zažila pár dní dozadu sa mi podarilo zažiť za posledných päť rokov, síce v menšej miere už na troch ostrovoch a v dvoch štátoch na pevnine. To, že človek má veľmi negatívny vplyv na psa si myslím už dávno…(dokonca to potvrdzujú všetky maniere a prehrešky našej feny, ktoré sú len NAŠOU CHYBOU VÝCHOVY)

Ale potrebovala som to dať i na papier možno to niekomu otočí názor vytvorený mienkotvornými …píp… médiami a začne používať vlastnú hlavu.

Viem, že naša kultúra a mentalita je iná, vzdialená ale je pravda, že ľudia tu majú veľkú potrebu psa vlastniť (nie len fyzicky, vlastniť aj jeho dušu..), ovládať a kontrolovať….zbytočne nadmerne…hádam robia chybu. Hádam by sa dalo psa naučiť hraniciam aj bez buzerácie, elektrických obojkov, ostnatých obojkov (ostnaté tŕne sa zarezávajú do kože krku v momente keď pes potiahne) hádam by ľudia mohli pochopiť, že veľa z nich nemá na to vlastniť psa. Ale zvieratá nás až tak nepotrebujú ako potrebujeme my ich…. Pes je zviera u ktorého si musíte vytvoriť prirodzenú autoritu, že na to nepomôže kričanie, mlátenie psa, hore spomenuté cvičné prostriedky. Možno sa niekto z čitateľov zamyslí nad tým, že človek nie je špičkou ľadovca, že aj tie nemé tváre sem patria či už pragmaticky odôvodnené evolúciou, alebo nábožensky odôvodnené tým, že jednoducho boh stvoril aj tieto 4-nohé stvorenia. Za nejakým účelom. (nielen nášho plného žalúdka!)

Pažravé média nezmením, hlúpych ľudí taktiež ale prosím skúste rozmýšľať vlastnou hlavou pred tým ako odsúdite alebo začnete mať strach zo zvieraťa. (áno už ma pes pohrýzol, dva krát)

Akokoľvek pateticky to znie, ak budete mať „čistý“ úmysel so zvieraťom je veľká pravdepodobnosť že vám zviera dá srdce na dlani a skloní hlávku aby ste ho mohli pohladiť. Zvyšné perc. je chyba genetiky, nepodarok prírody, doživotné negatívne ovplyvnenie človekom.

Ako tak cestujem po svete, animal welfare je to čo si prioritne všímam, my Slováci sme fakt zvláštni…sme veľmi nadradení zvieratám a to na našu škodu. Keby sme tak nepotrebovali dokazovať si na nich to čo sa nám v živote nepodarilo, keby ľudia frustrovaní z toho čo naši politikova robia s našimi životmi sa nesnažili „šikanovať“ zvieratá v snahe ovládať aspoň niečo ak nie svoje životy. Keby si moji krajania nevybíjali hnev na 4- nohých ale radšej povstali tam kde treba …Keby sa Slováci boli ochotní postaviť v súboji seberovným…Svet by bol krajší. Slovensko by bolo ešte krajšie.

A bolo by omnoho menej zranení pohryznutím, v to verím na sto percent. (Názory v tomto blogu nie sú samozrejme utvorené jednou jedinou dovolenkou)